Stretli sa dvaja priatelia, dávnejšie sa nevideli, rozhodca zavolal domáceho priateľa do baru, kde som obsluhoval. Na terase pár zákazníkov, tak si sadli do vnútra. Hudba hrala, padlo nejaké to póldeci, páni v rokoch sa sa rozrečnili trocha hlasnejšie.
Na úvod len také bla,bla,bla, čo rodina, dávno sme sa nevideli.
" A čo tu robíš, u nás?", pýta sa domáci.
"Ále, na budúci týždeň idem do susednej dediny pískať zápas."
"Výborne, tak sa stretneme, prídem sa na teba pozrieť,"
"Veď to som ťa chcel poprosiť, či by si mohol?"
"Samozrejme, že prídem, rád."
"Vieš, ale ja by som potreboval, aby si ma čakal v aute."
"???"
"Nóó,vieš, bojím sa, či domáci nebudú rozčúlení po zápase, lebo im ide o veľa, a ak prehrajú, tak vieš...?"
"Jasné! Jasné! Chápem. Dohodnuté. Čo by som pre starého priateľa neurobil. Ale povedz, mi, dobre zarobíš, potrebuješ takéto nerváky?"
"Nó, vieš ako to je, zarobím dobre, ale kto iný ti dá , ako mne teraz, za vyhratý zápas pätdesiať tisíc v hotovosti za dve hodiny?"
"Čožééé!!!??? V okresnej súťaži?"
"Tak,tak, v okresnej."
Radšej som išiel pozbierať poháre na terasu, a fajčiť. To sa nedalo počúvať!
TENHLE PŘÍBĚH SE STAL, ROZHODČÍ SE JMENOVAL-XYZ.