Bol som vychovaný v kresťanskej rodine, v nedeľu kostol povinne, vo sviatky tiež, atď. Nie vždy mi to vyhovovalo a chcelo sa mi, ale čo už. Puberta a dospievanie boli spojené s odporom voči prikázanému, tak som síce chodil, ale už som stával vonku a bližšie pri vchode, aby som čím skôr zmizol. A nebol som sám. Bolo to v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď aj komunisti chodili do kostola, ale do mesta, aby ich nikto nevidel. Teraz som si spomenul, ako to fungovalo v socializme. Na hodine občianskej výchovy sa nás učiteľ "Rajčiak" pýtal, aký máme názor na vznik sveta. Všetci odpovedali(90 % chodilo do kostola) že samozrejme veľký tresk, atď. Ja som odpovedal v tom duchu, že svet asi stvoril Boh, a potom sa prirodzene vyvíjal, ako si to myslia ateisti. "Sadni si, ty v tom nemáš jasno", posadil ma, a mne odľahlo, že mi to prešlo tak ľahko. Čo sa týka spolužiakov, ľahšie bolo klamať, ako mať problémy. Veľa z nich chodilo do kostola iba pre opozičný postoj voči zriadeniu. Skrátka taký tichý protest. Hlasný sa trestal.
Teraz, keď už môžeme chodiť do kostola beztrestne, ideme v nedeľu do marketu. Na rodinný výlet. Viera je o ničom. Viera je záťaž. My máme iné starosti. Ale keď je nám ťažko-"Pane Bože pomôž!", že?
Názory na vieru sú rôzne. Odporcovia argumentujú tým, čo všetko zlé robili, a robia predstavitelia cirkvi. Iste. Stane sa . Ale aké percento z nich? A káže im to viera? Keď niektorý sa správa neprístojne, a proti učeniu, ktoré reprezentuje, niektorí by zrušili cirkev okamžite, hoci nepoznajú jej pravidlá, len tak. Keď si prečíta, že niekde, nejaký misionár žije medzi malomocnými, HIV a inak postihnutými domorodcami, hladujúcimi deťmi, vystavený strádaniu, chorobe a nebezpečenstvám politického zriadenia, tak to považuje za jeho osobnú vec a bláznovstvo. Tam už, pri posudzovaní, príšlušenstvo k viere nehrá úlohu. A to sú praví predstavitelia cirkvi.
Treba si uvedomiť, že každé zriadenie spoločnosti ( založené na viere , či bez) je zneužiteľné, a zneužívané. A hádajte kým - ľuďmi (objavil Ameriku!).
Názory na veriacich pripomínajú športový zápas- všetci kričia: jedni za svojich, ostatní za ich. V každom tábore sú presvedčení, aj zneužívajúci (pre vlastný zisk, alebo len tak sa vyhulákať). A hlavne takí, čo len kričia, aj keď nikdy nemali kopačky na nohách.
Jedno je ale isté: NAJLEPŠIA ÚSTAVA NA SVETE JE DESATORO.
Najstaršia, najdokonalejšia!
Kvalita spoločenstva by sa mala súdiť podľa jeho pravidiel, nie podľa tých, čo ich porušujú.
Ži a nechaj žiť!
